Blíži sa koniec leta, tak sme sa rozhodli vybehnúť na pár dní na Šíravu a podnikúť spoločnú „rodinnú výpravu“. Tá prebiehala presne tak, ako nechceš. Slavo došiel v stredu, ja s Lukym a Olim vo štvrtok a plánovali sme chytať do nedele. Aktivita bola slabá. Taká, ako sa na leto patrí 
Vo vode 8 prútov, hladina pokojná, do toho skútristi, člny, plachetnice… V sobotu večer som mal na konte 5 záberov s rybami do 5kg medzi ktorými bol aj boleň a ostatní na tom neboli lepšie. Leto je jednoducho také, záberov je málo, krajšia ryba sa chytí skôr sporadicky. Priali sme si zdolať aspoň jednu rybku cez 10kg ale nebolo nám súdené.
Aby to nebola len taká výprava v kruhu priateľov a dobrej nálady bez rýb, tak ma v sobotu krátko po vyvážke odrezal čln. Šnúru sa mi ani nepodarilo vykotvičkovať, tak som všetko naviazal nanovo, vrátane zhruba 500m šnúry a odviezol to na miesto. Keď som sa vrátil, partia chlapcov na superšporte nemala lepší nápad, ako prísť rovno pred môj práve vyvezený prút asi 100m od brehu a vypáliť na otvorenú vodu. Samozrejme, že som o všetko prišiel znova. Explózia zlosti bola mimo moju kontrolu. Inteligencia niektorých ľudí, vážne nepozná hraníc.
V nedeľu bol spln a udialo sa to, čo som si vysníval pred výpravou. Tesne po 2.00 ráno mi prišiel kapor niečo málo cez 8kg na krillera a na ďalší záber na ten istý prút som čakal do 7.00. V tom čase už išiel na vodu Oli aj Slavo. Zdolal som ďalšieho bodovaného šupíka. Pozerám na hodinky a vravím si, keď sa ryba takto pohla, položím to ešte, možno niečo pípne, kým sa zbalíme. Krátko pred 8.00 ďalšia jazda, znova kriller. Celý natešený idem na vodu. Hladina bola úplne pokojná, bolo vidno pod čln do hĺbky. Keď som tam po chvíli boja zbadal tú hlavu, roztriasli sa mi kolená, ako keby som zdolával môjho prvého kapra v živote. Boli to pocity vďačnosti, že po tej všetkej drine a smole a neaktivite, prišla konečne krajšia ryba. A zároveň pocity strachu, keď už konečne prišla, nech niečo nezlyhá a podarí sa mi ju zdolať.
Keď ľahol na hladinu a podobral som ho, zmocnili sa ma pocity, ktoré neviem opísať slovami. Cítil som sa ako malý chlapec, keď sme kedysi zdolali nejakú, na tie časy, pre nás veľkú rybu Došiel som k brehu, kde ma už všetci netrpezlivo čakali. Môj odhad o hmotnosti toho krásavca bol nižší, aký bol v skutočnosti. Ten výbuch emócií, ktorý nastal po jeho zvážení vám nepopíšem, ale ukážem vám ho v autentickom videu, ktoré to celé zachytáva, už čoskoro. Spoločná radosť, že sa nám napokon podarilo zdolať kapra cez 10kg bola nesmierna. Vysníval som si situáciu aj spoločné zdokumentovanie. Spravili sme si fotku všetci spolu tak, ako sme tam všetci spolu celý čas makali, aby sme si na takúto nádheru mohli siahnuť.
Došiel som k brehu, kde ma už všetci netrpezlivo čakali. Môj odhad o hmotnosti toho krásavca bol nižší, aký bol v skutočnosti. Ten výbuch emócií, ktorý nastal po jeho zvážení vám nepopíšem, ale ukážem vám ho v autentickom videu, ktoré to celé zachytáva, už čoskoro. Spoločná radosť, že sa nám napokon podarilo zdolať kapra cez 10kg bola nesmierna. Vysníval som si situáciu aj spoločné zdokumentovanie. Spravili sme si fotku všetci spolu tak, ako sme tam všetci spolu celý čas makali, aby sme si na takúto nádheru mohli siahnuť.Ešte raz všetkým veľmi pekne ďakujem za nezabudnuteľnú výpravu. Pre takéto momenty sa oplatí žiť! Buďte dobrí a správajte sa k prírode s úctou.
Za CT Brothers a Massive baits
Tomi
